Vláda schválila Stratégiu odolnosti kritických subjektov SR – kľúčový míľnik v posilňovaní odolnosti Slovenska

28. januára 2026

Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 9. januára 2026 schválila Stratégiu odolnosti kritických subjektov Slovenskej republiky. 

Ide o zásadný koncepčný dokument, ktorý významným spôsobom posilňuje procesy zabezpečenia základných služieb, nevyhnutných pre fungovanie štátu a spoločnosti. Odolnosť kritickej infraštruktúry predstavuje kľúčový prvok národnej aj medzinárodnej bezpečnosti a je nevyhnutným predpokladom zachovania základných funkcií štátu aj v čase kríz.

Schválená stratégia komplexne reaguje na zmenené bezpečnostné prostredie v našom regióne. Vojna na Ukrajine, migračné tlaky, zmena klímy ako aj rastúci výskyt nových bezpečnostných fenoménov, medzi ktoré patria kybernetické, informačné a hybridné hrozby sú výzvou pre zachovanie stability kritickej infraštruktúry na Slovensku. 

Prijatie Stratégie odolnosti kritických subjektov Slovenskej republiky je jedným z najdôležitejších míľnikov Zákona o kritickej infraštruktúre č. 367/2024 Z. z. a predstavuje jeho praktické plnenie v oblasti budovania odolnosti. Slovenská republika sa schválením tohto dokumentu zaradila medzi prvé tri krajiny Európskej únie, ktoré si už splnili povinnosť prijatia národnej stratégie odolnosti kritických subjektov.

Nový strategický rámec prináša zásadnú zmenu prístupu – prechod od pasívneho modelu ochrany k dynamickému a proaktívnemu systému založenému na hodnotení rizík, prevencii a odolnosti. Cieľom stratégie je identifikovať najvýznamnejšie hrozby, pochopiť ich dopady a systematicky zmierňovať riziká aj ich následky.

Nový systém je postavený na troch kľúčových cieľoch:
1. proaktívny prístup k riadeniu rizík,
2. posilnenie plánovania, pripravenosti a reakcie na krízové situácie,
3. komplexný prístup k odolnosti kritickej infraštruktúry.

Významnú úlohu pri príprave finálneho znenia Stratégie odolnosti kritických subjektov zohrala Asociácia kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky. AKI SR sa aktívne zapojila do legislatívneho procesu a prostredníctvom odborných pripomienok prispela k vytvoreniu dokumentu tak, aby v maximálnej možnej miere reflektoval reálne výzvy a umožňoval efektívne riadenie odolnosti kritickej infraštruktúry. 

Nadväzujúcim krokom bude proces identifikácie kritických subjektov, ktorý má byť podľa zákona o kritickej infraštruktúre ukončený najneskôr do 17. júla 2026.

Plné znenie Stratégie odolnosti kritických subjektov Slovenskej republiky je dostupné na stiahnutie tu.

14. septembra 2026
The Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic continues its series of articles focusing on basic services under Act No. 367/2024 Coll. on Critical Infrastructure. This time, we look at a basic service that remains largely invisible to the public, yet its disruption can have an immediate impact on transport, industry and the wider economy – the operation of pipelines for the transportation of crude oil and fuels.
14. septembra 2026
Asociácia kritickej infraštruktúry SR pokračuje v sérii článkov venovaných základným službám podľa zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre. Tentoraz sa venujeme základnej službe, ktorá zostáva pre verejnosť väčšinou neviditeľná, no jej výpadok môže mať veľmi rýchly vplyv na dopravu, priemysel aj fungovanie ekonomiky: prevádzkovaniu potrubí na prepravu ropy a pohonných látok.
8. septembra 2026
Several incidents in the space of a single week. And in one case, 4.2 GW of generation capacity was temporarily taken offline. Germany is dealing with a series of attacks on its electricity grid that highlights one important point: the target does not necessarily have to be the power plant itself.
8. septembra 2026
Niekoľko incidentov v priebehu jediného týždňa. A v jednom prípade dočasne vyradená výrobná kapacita 4,2 GW. Nemecko rieši sériu útokov na elektrickú sieť, ktorá ukazuje dôležitú vec: terčom nemusí byť samotná elektráreň.
5. septembra 2026
District heating and cooling are an important part of the energy infrastructure of cities and municipalities. Their role is not limited to providing thermal comfort; they create stable conditions for the functioning of households, public institutions, industry and other facilities. As energy systems become increasingly technologically complex, the importance of their reliability, preparedness and ability to respond to operational disruptions is also growing.
5. septembra 2026
Diaľkové vykurovanie a chladenie predstavujú významnú súčasť energetickej infraštruktúry miest a obcí. Ich úlohou nie je len zabezpečiť tepelný komfort, ale vytvárať stabilné podmienky pre fungovanie domácností, verejných inštitúcií, priemyslu a ďalších prevádzok. S rastúcou technologickou komplexnosťou energetických systémov zároveň rastie aj význam ich spoľahlivosti, pripravenosti a schopnosti reagovať na narušenie prevádzky.
2. septembra 2026
On Monday, 31 August 2026, a working meeting took place at the Ministry of Interior of the Slovak Republic with State Secretary of the Ministry of Interior Patrik Krauspe, Director General of the Crisis Management Section Jaroslav Kmeť, Naďa Trelová Sonogová from the Department of International Cooperation of the Ministry of Interior, and representatives of the Critical Infrastructure Association of the Slovak Republic (AKI SR).
2. septembra 2026
Na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky sa v pondelok 31. augusta 2026 uskutočnilo pracovné rokovanie štátneho tajomníka MV SR Patrika Krauspeho, generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia MV SR Jaroslava Kmeťa, Nade Trelovej Sonogovej z odboru medzinárodnej spolupráce MV SR a predstaviteľov Asociácie kritickej infraštruktúry Slovenskej republiky (AKI SR).
28. augusta 2026
The Government of the Slovak Republic has approved a draft act on the cybersecurity of products with digital elements, also referred to as the cyber resilience act. This is a further step in the legislative process; the bill will subsequently be debated in the National Council of the Slovak Republic.
28. augusta 2026
Vláda Slovenskej republiky schválila návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti produktov s digitálnymi prvkami, označovaný aj ako zákon o kybernetickej odolnosti. Ide o ďalší krok v legislatívnom procese, návrh zákona bude následne predmetom prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.